Štátne zriadenie

Španielsko je konštitučná monarchia. Kortsy (parlament) tvorí senát a Poslanecká snemovňa. Senát sa skladá z 208 senátorov volených na štyri roky a ďalších 49 senátorov volených nepriamo autonómnymi komunitami. Poslanecká snemovňa má 350 členov volených priamo na štyri roky podľa systému priameho zastúpenia.

 

Prírodné podmienky

Na severe Španielska sa rozprestiera hornatá oblasť, ktorá sa ťahá od Pyrenejí - oddeľujúcich Španielsko od Francúzska. Veľkú časť územia zaberá centrálna plošina Meseta. K dôležitým nížinám patrí údolie rieky Embro na severo-východe, pobrežná nížina okolo Valencie.

Na juho-východe je stredomorské podnebie s horúcimi letami a miernymi zimami.

Vnútrozemie, ktoré je suché, má kontinentálne podnebie s teplými letami a chladnými zimami.

Pyreneje majú studené alpské podnebie a na severo-západnej časťi územia ( Galícia) zas vlhké oceánske zo studenými letami.


Kultúra

Španielsko je rodiskom mnohých svetoznámych umelcov, maliarov Salvadora Dalího, Pabla Picassa, filmového režiséra Luisa Buňuela či architekta Antoni Gaudího. Po celej krajine je množstvo starých umeleckých či architektonických pamiatok. V jaskyni Altamira sú úchvatné nástenné maľby, ktoré majú 15 tis. rokov. Sú tam staré kresťanské stavby (katedrála v Santiagu, kráľovský kláštor San Juan de los Reyes v Toledu), islamské objekty (Granada) i židovské štvrte mystických synagóg (Santa María la Blanca v Tolede, synagóga v Cordobe atď.).

Za zbierkami vzácnych obrazov a sôch treba ísť do múzea Prado v Madride, Picassova a Miróova galéria. Múzeum súčasného umenia je v Barcelone, Museo Thyssen Bornemisza v Madride a vzácne zbierky nevídaného rozsahu má nové Guggenheimovo múzeum v Bilbau. Cenné exponáty majú aj početné historické, vlastivedné, archeologické múzeá po celej krajine. V Barcelone možno nájsť aj kuriózne zbierky – Múzeum hracích automatov, Múzeum parfumov a v podzemí krematória aj Múzeum pohrebných vozov.

V Španielsku sa nachádzajú desiatky divadiel, operných či baletných scén a koncertných sál. Koncertnú sálu Palau de la Música Catalana v Barcelone znalci pokladajú za najkrajšiu na svete a v Barcelone je aj jedna z najkrajších operných scén Gran Teatre del Liceu. V Madride, Valencii, Alicante či na Kanárskych ostrovoch sa konajú medzinárodné hudobné a spevácke festivaly. V Cuenca sa koná Medzinárodný týždeň duchovnej hudby, v Madride jesenný festival tanca, do Vitorie, San Sebastianu a ďalších miest sa chodí za džezom.

Najväčším barcelonským náboženským a ľudovým sviatkom je v septembri Festa Major de la Mercé, sviatok venovaný milosrdnej Matke, patrónke a ochrankyni mesta. Ľudové festivaly, slávnosti, karnevaly či pochody sa konajú takmer nepretržite a na mnohých miestach už po stáročia. Kroje a masky na nich sú prejavom farebnej fantázie, temperamentu.

V júli sú v Pamplone veselé Sanfermines s behmi za divými býkmi, ktorých vypúšťajú po určených trasách ulicami mesta.