Základné informácie o krajine: Dominikánska republika
Oficiálny názov: Dominikánska republika
Časové pásmo: GMT – 4 h
Rozloha: 48 442 km2
Počet obyvateľov: (2004) 8,5 mil.
Hlavné mesto: Santo Domingo
Úradný jazyk: španielčina
Mena: dominikánske peso (DOP)
Štátne zriadenie: republika
Administratívne zriadenie: 29 provincií, 1 národný dištrikt
Dominikánska republika (v španielčine Repúbica Dominicana) je štát vo Veľkých Antilách vo východnej a strednej časti ostrova Hispaniola. Nachádza sa východne od Haiti.
Prírodné pomery:
Povrch je prevažne hornatý, horské pásma sú oddelené zníženinami. Stredné Kordillery v Pico Duarte majú maximálnu výšku 3175 m n.m. Z roklín je najdlhšia Yaque del Norte. Jazero Lago Enriquillo leží v preliačine (-46 m n.m.) a má slanú vodu. Najúrodnejšie je údolie Cibao. Širšie pobrežné pláne sú iba v južnom Karibiku. Na pobreží sa nachádza i hlavné mesto Santo Domingo. Pôvodne sa tu tiahla savana, dnes je oblasť hlavným pestovateľom cukrovej trstiny. Pri pobreží sa nachádza množstvo malých ostrovčekov, ktoré sú tiež súčasťou krajiny.Podnebie
Podnebie je tropické vlhké, v horách chladnejšie. Teploty sú vyrovnané počas celého roka. Pohybujú sa v rozmedzí 20 - 30 °C. Na vrchoch hôr sa v mesiaci január môžu vyskytnúť nočné mrazy. Rozdelenie zrážok je veľmi nerovnomerné, na severe a východe činí ročný úhrn zrážok 2500 mm, pokiaľ na východe iba 500 mm.História:
Obyvateľmi Hispanioli boli Taini – priateľský indiánsky kmeň. Územie obsadili okolo roku 600. Krištof Kolumbus objavil toto územie na svojej prvej ceste v roku 5. decembra 1492. O 19 dní jeho loď Santa Maria narazila na plytčinu a tak Kolumbus a jeho 39 mužov opustil loď a založil osadu La Navidad. Taini pokladali dobyvateľov za nadprirodzené bytosti a správali sa k nim veľmi priateľsky. Poskytovali Španielom všetko, čo žiadali. Tí z ostrova spravili kolóniu, pôvodné obyvateľstvo skoro vyhubili a nahradili ho černošskými otrokmi. Na ostrove vznikali rozsiahle plantáže. Západnú časť ostrova obsadili francúzski piráti a tak Španielsko v roku 1697 odovzdalo časť územia Hispanioli Francúzsku. Vzniklo Saint Dominque – dnešné Haiti, bohatá francúzska kolónia, ktorá mala na konci 18.storočia štyrikrát vyššiu populáciu ako Santo Domingo. Roku 1795 im pripadla aj východná časť. Roku 1808 španielsky hovoriaci kreoli vyhnali Francúzov zo svojej časti ostrova a v roku 1821 sa Haiťanom v povstaní proti Španielom podarilo opäť ovládnuť územie Dominikánskej republiky. José Núñez de Cáceres, bývalý španielsky guvernér, vyhlásil 30.novembra 1821 na území Haití Español nezávislosť. Trvala však krátko. Po deviatich týždňoch vo februári 1822, územie obsadil Jean-Pierre Boyer vodca vojsk Haiti. Ďalšia nezávislosť bola vyhlásená v roku 1844 a trvala do roku 1861, kedy bola uzatvorená zmluva so španielskou korunou a územie bolo znova pripojené k Španielsku. V rokoch 1861 – 1865 bola krajina opäť pod španielskou nadvládou , po opätovnom získaní nezávislosti krajina trpela krízami a postupne sa dostávala pod moc USA. Krajina získala pôžičku od USA vo výške 20 miliónov dolárov a tým si USA zabezpečili kontrolu nad colnou politikou a štátnymi financiami. Roku 1930 až 1961 sa stal diktátorom krajiny Rafael Leonidas Trujillo Molina. V krajine nastala konsolidácia, v demokratických voľbách bol zvolený nový prezident Joaquin Balaguer, ktorý viedol krajinu i v ďalších troch volebných obdobiach.








