Izrael, štát s
parlamentnou demokraciou, sa rozprestiera v oblasti juhozápadnej Ázie. Má vyše
7.1 milióna obyvateľov a rozlohu približne 21 tisíc km štvorcových. Hlavným mestom je
Jeruzalem a úradnými jazykmi sú
hebrejčina a arabčina.
Podnebie:
Na juhu krajiny, pri Červenom mori je
príjemné a teplé počasie počas celého roka. V severnejších častiach sa môže v zime objaviť aj sneh. V horských oblastiach sú mesiace november až marec dosť daždivé a chladné. V lete nočné teploty oproti dňu prudko klesajú a rozdiel môže byť aj 20 – 25 stupňov.
História:
Údolie Jordánu patrí k najstarším obývaným územiam na svete. Územie obsadili hebrejské kmene a vytvorili tu v 10. stor. p. n. l. nezávislé kráľovstvá -
Judské a Izraelské. Neskôr Izraelské kráľovstvo dobyli Asýrčania, Judské zase Babylončania. Po egyptskej okupácii získali Palestínu Rimania, potom Arabi a nakoniec bola až do roku 1917 súčasťou Osmanskej ríše. V tom istom roku vyhlásilo Anglicko tzv. Balfourovu deklaráciu, v ktorej prehlásili Palestínu za židovský národný domov. Anglicko si udržalo Palestínu ako svoje mandátne územie až do roku 1947, kedy Valné zhromaždenie OSN rozhodlo rozdeliť Palestínu na židovský a arabský štát. Ihneď po vyhlásení štátu Izrael v máji 1948 vstúpili vojská Arabskej ligy do Palestíny s cieľom zničiť novovzniknutý štát. V mnohých vojnách Izrael svoje územie ubránil, ale získal aj územie susedných štátov. Zabral Golanské výšiny patriace predtým Sýrii dokonca aj časť Sinaja patriaceho Egyptu. Z egyptského územia sa Izrael stiahol po podpísaní mierovej dohody v Camp Davide v r. 1978, čo umožnilo prechod k mierovému spolunažívaniu, ale Golanské výšiny ovláda stále. Koncom r. 1987 vypukla na obsadených arabských územiach intifáda – povstanie arabského obyvateľstva Izraelu. V r. 1993 bola podpísaná dohoda o obmedzenej palestínskej autonómii v pásme Gazy a na západnom brehu Jordánu. Od roku 2000 sa napriek mnohým mierovým zmluvám naďalej stupňuje násilie medzi Palestínčanmi a izraelskou armádou, čo si vyžiadalo aj množstvo obetí.
Zdravotníctvo:
Je zabezpečené na
vysokej odbornej a technickej úrovni. Prvá pomoc sa poskytuje bezplatne. Za ostatné ošetrenia sa však musí platiť. Poplatky sú vysoké a v niektorých prípadoch môžu dosiahnuť až 1000 USD za jeden deň pobytu v nemocnici. Poplatok za návštevu lekára je minimálne 90-100 USD. Odborné zákroky môžu dosiahnuť niekoľkotisícové sumy. Z tohto dôvodu je jednoznačne potrebné mať pred cestou do Izraelu uzatvorenú medzinárodnú zdravotnú poistku. Pri vstupe do Izraelu sa nevyžaduje žiadne povinné očkovanie.
Bezpečnosť:
Situácia, ktorá sa týka osobnej bezpečnosti je v Izraeli
relatívne pokojná, no v mestách cestovať verejnou hromadnou dopravou sa neodporúča. Relatívne najbezpečnejšie je cestovanie taxíkom, ktoré je pomerne lacné. Slovenskí turisti by mali dbať na
inštrukcie izraelskej polície, ktorá ich v prípade potreby upozorní na hroziace nebezpečenstvo.
Doprava:
Funguje
rozsiahla autobusová sieť, ktorou sa však vzhľadom na bezpečnostnú situáciu neodporúča cestovať. Bezpečnejšie je použitie
taxíka alebo tzv. šerutu, čo je zberný taxík, ktorý môže odviesť naraz viacero pasažierov. Tento typ dopravy je cenovo výhodnejší než použitie obyčajného taxíka. Medzi letiskom a Tel Avivom je priame autobusové spojenie, aj spojenie „shuttlebusom“ príslušného hotela v Tel Avive. Poplatok za cestu taxíkom z letiska do Tel Avivu je cca 75 NIS. V krajine sú zastúpené viaceré medzinárodné firmy na
prenájom áut.
Poplatky za vypožičanie auta na jeden deň začínajú od 32 USD. Záleží na veľkosti auta a počte dní. Na vypožičanie je potrebné mať medzinárodnú kreditnú kartu (nie bankomatovú), alebo zložiť zálohu asi 700-800 NIS (podľa veľkosti auta). V Izraeli sa požitie alkoholu za volantom vôbec netoleruje. Okrem alkoholu sa rovnako tvrdo postihuje aj nedodržanie predpísanej rýchlosti a nesprávne parkovanie. S vypožičaným izraelským autom sa rozhodne neodporúča jazdiť na palestínske územia. Taktiež nie je bezpečné v krajine stopovať. Použitie diaľnic je v Izraeli bezplatné, krajina je
husto pokrytá sieťou čerpacích staníc.
