Zoznam jazykových škôl, ktoré vám ponúkame v tejto krajine
Fínsko, štátnym zriadením republika, má približne 5 250 000 obyvateľov a rozlohu asi 338 tis. kilometrov štvorcových. Rozprestiera sa v severovýchodnej Európe, na pobreží Baltického mora. Hlavným mestom sú Helsinky a úradnými jazykmi sú fínčina a švédčina. Náboženstvo prevláda luteránske.
Podnebie:
Podnebie tu je
studené mierne, prevládajú kontinentálne rysy so značnými sezónnymi rozdielmi teplôt. Ročné priemerné zrážky sú nízke. Na juhu je klíma mierna, čo je ovplyvnené severným atlantickým prúdom, ináč subpolárna s dlhými, chladnými zimami a smerom na sever s klesajúcim množstvom zrážok. Priemerná teplota v Helsinkách vo februári je –7 °C, v júli 17 °C. Treba počítať s chladnejším počasím i v období letných mesiacov.
História:
Pôvodní obyvatelia Laponci boli od 2. stor. stále viac vytláčaní na sever ugrofínskymi kmeňmi, od 9. stor. čelili nájazdom Vikingov a v 12. storočí sa krajina dostala pod švédsku nadvládu. V r. 1397 – 1523 bolo Fínsko ako súčasť Švédska členom kalmárskej únie, po napoleonských vojnách bolo v r. 1809 prakticky celé územie Fínska pripojené k Rusku, s postavením autonómneho veľkovojvodstva s ruským cárom ako oficiálnou hlavou štátu. V 19. storočí vývoj krajiny poznamenala vlna národného obrodenia, ale samostatnosť mohlo Fínsko získať až pádom cárskeho Ruska po boľševickej revolúcii. Krátko potom – 6. decembra 1917 – vyhlásili Fíni nezávislosť. (Tento deň je štátnym sviatkom ako Deň nezávislosti). Sovietsky zväz si však začal roku 1939 nárokovať časť fínskeho územia (Karéliu). Fíni sa nevzdali, preto im vyhlásil ZSSR vojnu (Čudná vojna). Fínsko bolo r. 1940 porazené a Karélia pripadla ZSSR. Keď nacistiské Nemecko r. 1941 napadlo Sovietsky zväz, Fíni získali Karéliu späť. Podľa mierovej zmluvy po r. 1945 bola Karélia pridelená ZSSR, ktorý získal aj vojenskú základňu Porkkala. V nasledujúcich rokoch sa vzťahy medzi oboma štátmi normalizovali. V r. 1955 Sovieti Porkkalu opustili. Fínsko si dlho udržiavalo neutralitu a malo tesné ekonomické väzby na Sovietsky zväz. Ako člen EÚ bolo Fínsko jediným severským štátom, ktorý zaviedol euro pri jeho iniciácii v r. 1999.
Bezpečnosť:
V porovnaní s inými európskymi krajinami je Fínsko
bezpečnou krajinou. V rámci EÚ je na druhom mieste s najnižšou kriminalitou. V okolí Helsínk však kriminalita postupne stúpa.
Zdravotníctvo:
Je na
vysokej úrovni. Veľmi dobre fungujú súkromné i štátne zdravotnícke zariadenia. Oba typy poskytujú ošetrenie za poplatok. Ceny lekárskych úkonov sa pohybujú od 40 eur (návšteva u praktického lekára) do 70 eur (návšteva u špecialistu). Lieky a liečivá pre osobnú potrebu si môže občan SR doviezť maximálne na dobu 3 mesiacov.
Doprava:
Cestná: 80 tis. km asfaltových ciest, väčšina v perfektnom stave. Diaľnice sú zdarma. Povolená rýchlosť: 50 km/h v obci, 80 km/h mimo obce a 120 km/h na diaľnici. V severných oblastiach sú aj cesty, ktoré nemajú pevný povrch. V krajine je na cestách veľa losov, jeleňov a sobov. Na niektorých úsekoch pred lesnou zverou varujú dopravné značky. Sieť autobusových liniek je hustá, vedie aj do najzapadnutejších regiónov a dediniek. V Laponsku je to často jediný možný spôsob hromadnej dopravy. Dopravné predpisy sú podobné ako na Slovensku. Fínski vodiči ich úzkostlivo dodržiavajú a preto sa tam jazdí pohodlne a bezpečne. Pri dopravných priestupkoch sú pokuty na naše pomery vysoké, závisia však aj od výšky mzdy pokutovaného.
Vlaková: Veľmi lacná a rýchla. Najhustejšia je na juhu Fínska, na severe (najmä v Laponsku) je málo tratí. Stav železnice je perfektný a strojový park tiež. V expresných vlakoch je dobré mať miestenku.
Letecká: Najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob dopravy. Pravidelná doprava smeruje na 23 vnútrozemských letísk rovnomerne rozmiestnených po celej krajine.
Zoznam jazykových škôl, ktoré vám ponúkame v tejto krajine 
