Základné informácie o krajine: Taliansko

Zoznam jazykových škôl, ktoré vám ponúkame v tejto krajine

Oficiálny názov: Talianska republika
Rozloha: 301 277 km2
Počet obyvateľov: 58,1 mil.
Hlavné mesto a ďalšie dôležité mestá: Roma, Miláno, Neapol, Turín, Palermo, Benátky, Florenzia, Bologna
Náboženstvá: 97 % obyvateľstva je rímskokatolíckeho vyznania.
Jazyky: taliančina, v oblastiach so zvláštnym štatútom sú úradnými jazykmi aj nemčina (kraj Alto Adige), slovinčina (kraj Friuli-Venezia Giulia, Trieste - Gorizia), francúzština (kraj Valle d´Aosta)
Štátne zriadenie: Parlamentná republika

Prírodné podmienky Talianska:

Prevláda tu stredomorská klíma, okrem Álp a Apenín, horúce letá, hlavne na juhu krajiny, jar a leto sú mierne a slnečné, studené zimné obdobie, na ostrovoch panuje subtropická klíma.

Hospodárstvo Talianska:

Sú nezaťažené, ústretové, konštruktívne a obojstranne zamerané na pokrok a kvalitatívny hospodársky rast. Taliansko sa od vzniku SR postupne zaradilo medzi päť najvýznamnejších ekonomických partnerov Slovenska. Silnie dopyt po informáciách o investičných možnostiach v SR, pretože talianske firmy stále viac cítia nevyhnutnosť delokalizácie výroby. Po oznámení, že SR určite vstúpi do EÚ, sa Slovensko dostalo na prvé priečky záujmu talianskych malých a stredných firiem.

Kultúra Talianska:

Zachované sú výtvarné diela Etruskov, starorímske pamiatky (Forum Romanum, Koloseum, chrámy, paláce, kúpele, hrobky) . Rím aj iné mestá sú úchvatnými galériami, dokumentmi estetickej vytríbenosti a technickej zdatnosti tvorcov starovekej i stredovekej svetskej i sakrálnej architektúry, sochárstva i maliarstva.
K významným sochárom patrí Ambrogio Bondone Giotti (1267-1337), Donatello (asi 1386 –1466) z Florencie a najmä maliar, sochár a architekt Michelangelo Buonarroti (1475 –1564), ktorý ovplyvnil celé generácie. Dôležitým investorom bola cirkev. Jednotlivé mestá mali v renesancii svojich špičkových maliarov. Vo Florencii to bol Sandro Boticelli (1445 – 1510), vo Florencii a Miláne Leonardo da Vinci (1452-1519), v Ríme Michelangelo Buonarotti a Rafael (Raffaello Sanzio, 1483 – 1520), v Benátkach Giorgione (1476-1510), Tizian (Titian, Tiziano Vecellio, asi 1485-1576), Veronese (Paolo Caliari, 1528 – 1588) a Jacopo Tintoretto (1518 –1594).

Špičkových autorov malo aj baroko, klasicizmus a rokoko.
Okrem priestorov, pre ktoré boli vytvorené, sú mnohé diela aj v najvýznamnejších svetových galériách i súkromných zbierkach. V 19. stor. stratilo talianske výtvarné umenie dominantné postavenie. Spolu s francúzskou a nemeckou mala talianska hudba, formovaná ešte hudbou antickou, rozhodujúci vplyv na európsku hudobnú kultúru. Už koncom 10. stor. v Toskánsku zdokonalili notové písmo, od 14. stor. sa popri liturgickej rozvíja aj hudba svetská, v 15. stor. vznikajú hudobné akadémie a konzervatóriá. V 17. stor. sa po krajine šíri opera, ktorá má benátsku, rímsku a neapolskú školu. Slávnymi tvorcami 19. stor. sú Vincenzo Bellini, Gaetano Donizetti, Gioacchino Rossini a najmä Giuseppe Verdi a na prelome 19. a 20. stor. najmä Giacomo Pucini. Vysokú úroveň mali aj skladby pre organ, čembalo, harfu či sláčikové nástroje (dodnes populárne diela Antonia Vivaldiho). Rozvoj inštrumentálneho umenia vyvolal tvorbu nástrojov (produkcia rodín Stradivariovcov, Guarneriovcov či Amatiovcov). Mnoho špičkových talianskych hudobníkov pôsobilo aj vo svete, (husľový virtuóz Nicolo Paganini).
Talianska literatúra 10. – 14. stor. mala starorímske vzory, napr. básnikov Publiusa Ovidiusa Nasa (r. 43 pred n. l. –17 n. l.) a Publiusa Vergiliusa Mara (70 – 19 pred n. l.) či filozofa Marcusa Tulliusa Cicera (106 – 43 pred n. l.). Vznikala na pôde mestských obcí a rozvíjala sa v protifeudálnom duchu s potrebami meštianstva. K prvým autorom patrí František z Assisi a cestopisom Marco Polo. Dante Alighieri rozvíjal didakticko-alegorický epos, Francesco Petrarca intímnu lyriku. Z Talianska pochádza novela (Boccaccio). Centrami vzdelanosti a kultúry boli dvory renesančných vládcov, autori hľadali vzory všetkých odvetví ľudskej činnosti v antike s dôrazom na dôstojnosť človeka a všestranný rozvoj osobnosti (maliar, sochár, architekt, hudobník, básnik, inžinier a vynálezca Leonardo da Vinci, 1452 – 1519).
Aj divadlo najmä univerzitné malo antické vzory (filozof Lucius Annaeus Seneca, 4 pred n. l. – 65 n. l., či dramatik, autor komédií Titus Maccius Plautus, 251 - 184 pred n.l.). Hrali sa tragédie, pastierske dramatické diela, komédie. V 17. stor. hudba a básnické slovo splývajú v melodráme. Dodnes majú úspech komédie Carla Goldoniho z 2. polovice 18. stor. V 19. stor. ustupovala dráma v opere.
Taliansky film patrí k zlatému fondu kinematografie, počet nakrúcaných filmov je obrovský (v 80-tych rokoch až 300 filmov ročne). Po 2. svetovej vojne bola úspešná mladá generácia neorealistov (Roberto Rosellini, Vittorio De Sica, Cesare Zavattini, Luchino Visconti, Giuseppe De Santis). V 60-tych rokoch Frederico Fellini, Michelangelo Antonioni a po nich ďalšia vlna (Pier Paolo Passolini, Damiano Damiani a i.). Taliansky film zrodil hviezdy Marcella Mastroianniho, Ginu Lollobrigidu či Sophiu Lorenovú.
Takmer po celý rok sa konajú divadelné, filmové a hudobné festivaly, cirkevné procesie, folklórne slávnosti a inscenácie stredovekých rytierskych turnajov, bojov a pod. V Benátkach medzinárodný filmový festival, v Ríme letné koncerty pod holým nebom, ktoré usporadúva Operný dom a Academia di Santa Cecilia a v kúpeľoch Caracalla divadelný festival. Posledných 11 dní fašiangov sa v Benátkach koná nezvyčajná atrakcia – karnevalové pochody nádherných masiek.
V krajine má dodnes významný vplyv na spoločenský i kultúrny život, sociálne štruktúry i morálku katolícka cirkev. Súdržnosť rodiny je značne silnejšia ako v iných európskych krajinách.

Šport, oddych, turistika:

Popri cestách za históriou, kultúrou a umením veľa turistov cestuje k moru. Pobrežie má takmer 9000 km a stovky pláží, ktoré najmä na severe (od Bibione po Benátky, navštevované kvôli vzdialenosti väčšinou slovenskými dovolenkármi), sú miestom skutočne masového turizmu. Znalci odporúčajú krásne južnejšie a južné pláže a ostrovy, kde masy natoľko nechodia. Na každej pláži je množstvo ponúk pre aktívnu dovolenku.
Veľmi populárne je potápanie (odporúča sa Sardinia či ostrovy Tremini), surfovanie (destináciou číslo 1 je Mauro, ale surfisti rovnako ako milovníci plachetníc chodia aj na vnútrozemské jazerá Maggoire, Lugano, Como, Iseo a Garda).
V každom dôležitom turistickom stredisku a pri hoteloch sú tenisové kurty, po krajine sú od Lombardie a Trentina na severe cez Toskánsko po Kalábriu a Sardíniu desiatky prvotriednych golfových ihrísk. Vzhľadom na subtropickú klímu je sezóna golfu veľmi dlhá.
Športoví rybári chodia na sever na vnútrozemské bohaté rieky, za homármi sa chodí na Sicíliu a Sardíniu.
Alpské strediská sú v lete vyhľadávaným cieľom pešej turistiky a alpinistov. Dovolenky na vidieckom dvore ponúkajú aj cykloturistiku, jazdu na horských bicykloch, výlety na koni. V zime terény vyhľadávajú nielen organizátori majstrovstiev sveta a svetového pohára, ale aj rekreační lyžiari. Terény rôznej náročnosti sú vhodné pre celú rodinu.
Desiatky rokov je skutočným rajom Cortina D´Ampezzo, dejisko zimnej olympiády v r. 1956, vyhľadávané sú aj Madonna di Campiglio Bardonechia, d´Oulx, Courmayeur, Cervinia, La Thuile či Sauze, Bormio, Sestriére. V r. 2006 sa zimná olympiáda koná v Turíne.
Divácky najpopulárnejším športom je futbal. Talianska liga patrí k európskej špičke. Atmosféru jej dodávajú aj plné hľadiská a vynikajúci fanúšikovia. Medzi najpopulárnejšie kluby patrí AS Roma, Lazio Roma, AC Milano či Juventus Torino, ktoré súťažia o európsky klubový primát. Národné mužstvo squadra azzura patrí k svetovej špičke.
Mimoriadne populárna je aj cestná cyklistika. Giro d´Italia je jedným z najkvalitnejších cestných pretekov na svete.