Prírodné podmienky a história

Malta je od roku 1964 samostatným štátom, a teda novým politickým objektom v priestore zovretom pobrežím Talianska, Tuniska a Líbye. Pohľad na miestne vývesné štíty a smerovky napovie, že Malťania majú vlastný jazyk. K jeho zápisu síce používajú latinku, ale slová znejú arabsky. Významná strategická poloha Malty pútala totiž odpradávna pozornosť najrôznejších dobyvateľov – Feničanov (tí dali Malte meno), Rimanov, Byzantíncov, Vandalov, Arabov či Normanov. Všetci tu zanechali nejaké stopy – v miestnom jazyku, kultúre i tvárach obyvateľov. Malta sa stala akousi križovatkou rôznych civilizácií. Nemusíte sa však báť, že sa nedohovoríte, veď viac ako 150 rokov tu vládli Briti a prirodzene ovplyvnili tunajší školský systém. Po anglicky hovorí skoro každý domorodec.


Klimatické podmienky Malty

Subtropické a suché, najhorúcejšie mesiace sú medzi júlom a septembrom kedy môžu teploty výnimočne vystúpiť nad 40ºC. Väčšinou sa teploty pohybujú medzi 28-30 ºC. Pretože tu stále vanie vietor aj letné teploty sú celkom znesiteľné. Počasie je charakteristické malým množstvom zrážok a veľkým počtom slnečných dní. Najviac zrážok je v decembri a januári. Sladká voda pochádza iba z nedostatočných daždivých zrážok, a preto na ostrovoch fungujú zariadenia na odsoľovanie morskej vody. Na kúpanie a opaľovanie je najvhodnejšia doba od mája do začiatku septembra. V auguste máva more teplotu až 25 stupňov.


Hospodárstvo Malty

Maltské hospodárstvo sa vyznačuje vysokým nedostatkom prírodných zdrojov (chýbajú najmä fosílne zdroje, výrazný je nedostatok spodnej vody) a suchým podnebím.

Z desiatich nových členských štátov Európskej únie patrí Malta k najvyspelejším. Hlavný ostrov Malta je nielen intenzívne zastavaný, ale nemá ani žiadne väčšie alebo súvislé zelené plochy. Poľnohospodárstvo má preto trochu väčší význam na menšom ostrove Gozo, kde je aj situácia so zásobovaním vodou na zavlažovanie v letnom období priaznivejšia. Gozo pokrýva aj istú časť potreby zeleniny pre celý štát. Poľnohospodárska plocha dosahuje iba 38 % celkovej plochy. V poľnohospodárstve pracujú len 3% obyvateľstva. Pestuje sa predovšetkým pšenica, jačmeň, paradajky, dyne, krmivá, biela kapusta, karfiol, fazuľa, melóny, kapary, pomaranče a vínna réva. Vyvážajú sa len zemiaky a cibuľa.

Najväčším podnikom je štátna lodenica Malta Drydocks, ktorá zamestnáva vyše 4 000 ľudí a je druhou najväčšou lodenicou v Európe. Na Malte existuje okolo 250 zahraničných podnikov, vyrábajúcich z veľkej časti na vývoz. Najdôležitejšími vývoznými artiklami sú textílie, obuv, elektronické súčiastky, zemiaky, kvetiny, ovocné konzervy a malé množstvo maltského vápenca.

Hlavnými obchodnými partnermi Malty sú Veľká Británia, Nemecko a Taliansko. K významným odvetviam patrí strojárstvo, elektronika (najmä komponenty do mobilných telefónov, televízorov, počítačov), textil a oblečenie, chemické a farmaceutické výrobky, dopravné zariadenia, stavba a oprava lodí.

Asi tretina všetkých Malťanov je zamestnaná v priemysle. Aj tu sa však prejavuje všeobecná hospodárska stagnácia, a tak sa stáva stále dôležitejším cestovný ruch. Dnes navštívi Maltu ročne viac než milión turistov.